V metalovom svete je čoraz ťažšie prísť s niečím novým a zaujímavým, v roku 2017 je to predsa len už dosť dozretý substrát, a chce to hlavu vymyslieť niečo, čo bude vyčnievať spomedzi bežných modelov a zároveň to nebude znieť ako nejaká nasilu vydumaná kravina. Niektorí hudobníci radšej idú cestami retra, rôznych starých škôl – asi aj s cieľom podchytiť hlavne fanúšikov, ktorých metalový vek sa zapisuje dvojciferným číslom, (mladšie ročníky už majú prevažne iný hudobný vkus), kde, ak veci urobíte dobre, stále máte istú šancu osloviť. Ďalší zase skúšajú naskočiť na rýchliky súčasných trendov, a vy viete, ako to je s naskakovaním na rýchlik v plnej rýchlosti, väčšinou nestihnete alebo zahučíte pod kolesá.

O to viac to platí v takom „tradície ctiacom“ subžánri, akým je pohanský black metal, buď idete podľa zákonov Starobylých, kedy dosť často vo vašej hudbe cítiť Škandináviu bez ohľadu na to, že s ňou nezdieľate ani spoločný kontinent, alebo skončíte kdesi pri juchavom či rozprávkovom „folkovaní“ na fínsky, nemecký, východoslovanský a podobný spôsob. Nakoniec sú na tom najlepšie tí, ktorí si idú po svojom, v čom vynikajú napríklad bojovníci z Pobaltia, ale zaujímavé nahrávky prichádzajú aj z končín, ktoré si väčšinová metalová obec spája skôr s iným ako pohanským metalom.

Tu môžeme hovoriť o Iberskom polostrove – také Portugalsko, to je samozrejme v prvom rade MOONSPELL, Španielsko zase duní deathmetalovo, aj keď tamojšie podzemie ponúka omnoho viac. V oblasti pohanského metalu je napríklad Baskicko témou na samostatný výskum, tam sa vo všeobecnosti korene uctievajú až tak, že sa niekedy trasie zem, a nedávny objav nemeckých Einheit je pre zmenu z Katalánska. V Gavà (Barcelona) sa v roku 1998 dala dokopy skupina LUX DIVINA, v roku 2004 sa – bez nejakého albumu – na tri roky odmlčala a odvtedy stihla kadečo dobehnúť, napríklad vydať tri albumy, z toho aktuálny a predošlý z roku 2013 u Einheit.

Na rozdiel od obzvlášť mladšej generácie pohansky ladených (black) metalistov, ktorá snáď aj vo väčšine prípadov používa texty vo svojej materčine, tu na poetické vyjadrenie myšlienok, z ktorých hlavnou môže byť autorov silný pocit spätosti s prírodou a rešpekt pred jej mocou či uvedomenie si vlastnej dočasnosti v porovnaní s ňou, slúži angličtina. Texty na albume „Walk Within The Riddle“ sú spevácky podané naozaj zaujímavo. Klasické blackmetalové temné krákanie má maximálne polovičný podiel, ten druhý patrí atmosférickým jasným, čistým vokálom, vznášajúcim sa nad búrlivými čiernokovovými harmóniami. A black metal u LUX DIVINA sa po hudobnej stránke nebojí stretu s dosť vzdialenými hudobnými končinami.

Napríklad úvodné pasáže prvej skladby hudobne i spevácky pripomínajú skôr psychedelický rock 60. a 70. rokov, pri týchto tónoch si spomeniete napríklad na JEFFERSON AIRPLANE a ich súčasníkov. Na black metal, nárezový a so všetkým, čo k nemu patrí, dôjde až potom, a budete s ním mať dočinenia často, LUX DIVINA rozhodne do tohto žánru patria, vedia ho podať ortodoxne, naklepane, ale aj melodicky, niektoré momenty znejú až post-blackmetalovo, čierny kov sa však strieda s metalovým podaním antikvárnej psychedélie podobne ako u IN THE WOODS..., jeho rozbúrené vlny tíšia mnohé akustické vyhrávky a treba tu vyzdvihnúť aj to, že po hudobníckej stránke sú títo južania naozaj na úrovni. Skladby, ktoré zložili, vynikajú výbušnosťou a zároveň atmosférou, ktorá upokojuje, album je divoký i obrazotvorný.

Hoci sa hlavne v čistých pasážach dajú hľadať isté ovplyvnenia severskými metalovými atmosférami, napríklad VINTERSORG, trochu BORKNAGAR a možno aj OPETH, vynára sa tu aj inšpirácia starým occult rockom, aspoň mne osobne tu niekedy na um zídu jeho fínski oživovatelia JESS AND THE ANCIENT ONES. Na druhej strane u LUX DIVINA na rozorvaný pagan/blackmetalový povrch s ozvenami dávnych rockových čias preráža južný temperament podobne ako u andalúzskych „flamenco-deathmetalistov“ NIGHT TO DIE, čo z ich najnovšieho albumu robí zaujímavú vec, ktorá nie je na pár zbežných vypočutí, ale o to viac jej skúmanie pobaví.